Klimatizácia – priateľ či nepriateľ zdravia? Ponúkame praktické rady

Klimatizácia je pre mnohých ľudí v posledných rokoch nevyhnutnou súčasťou vnímanou ako pomoc a schladenie sa počas horúcich letných dní. Univerzitná nemocnica Bratislava, najväčšia nemocnica na Slovensku, ponúka pohľad svojej lekárky, ktorá vysvetlí, aký vplyv má takéto schlaďovanie na ľudský organizmus, komu prospieva a komu naopak nie.

Rozdiel by mal byť maximálne 5 až 6 stupňov

Horúce letné počasie zvádza k tomu, aby si človek nastavil klimatizáciu na čo najnižšiu teplotu a rýchlo sa schladil. Je to však chyba. Veľký teplotný rozdiel a nárazový skok zmeny teploty môže spôsobiť zdravotné problémy. Pri používaní klimatizácie by ľudia mali dbať na to, aby rozdiel nebol priveľký.
„Optimálny rozdiel je 5 až 6 stupňov. Po dlhšom pobyte v klimatizovanej miestnosti je vhodné nastaviť klimatizáciu na vyššiu teplotu, alebo stráviť niekoľko minút v priestore, ktorý klimatizovaný nie je, aby sa človek vyhol prudkej zmene teploty,“ vysvetľuje MUDr. Katarína Hrubišková, lekárka V. internej kliniky LF UK a UNB.

Ľudské telo si totiž udržuje stálu teplotu a tá je riadená centrálnym nervovým systémom. Prudké výkyvy vonkajšej teploty predstavujú pre organizmus záťaž. „Musia sa rýchlo meniť adaptačné mechanizmy organizmu, ako je napríklad priesvit ciev, svalové napätie, frekvencia dýchania, činnosť obehovej sústavy, ale aj aktivita metabolizmu,“ hovorí MUDr. Katarína Hrubišková.   

Nezabúdať na vetranie a vodu

Klimatizované priestory je vhodné raz za čas aj vetrať. „Priestor by sa mal vyvetrať aspoň dvakrát denne, ľudia by mali dbať aj na pitný režim, nakoľko vzduch z klimatizácie je suchý,“ radí MUDr. Katarína Hrubišková.

Klimatizáciu treba pravidelne dezinfikovať

Niektoré klimatizačné jednotky cirkulujú vzduch z miestnosti a s ním aj všetky nečistoty a mikroorganizmy. Na tieto čiastočky sa nadväzujú kvapky vody a vzduch sa tak stáva suchším. Klimatizácia by mala mať filter a ionizátor, ktorý funguje ako čistička vzduchu, mala by sa dezinfikovať raz ročne, pri celoročnej prevádzke viac ráz v roku.
„V dôsledku pobytu v nesprávne klimatizovaných priestoroch sa najčastejšie stretávame s infekciami dýchacích ciest, ktoré sú spôsobené baktériami alebo vírusmi. Sliznice dýchacích ciest totiž v chladnom a suchom prostredí strácajú svoju bariérovú obrannú schopnosť. Chlad spôsobuje aj bolesti nervového pôvodu, ťažkosti chrbtice, suchosť slizníc, stuhnutosť svalstva či zápaly prínosových dutín a zubov. Nečistená klimatizácia sa takisto môže stať zdrojom alergénov a zhoršiť, prípadne vyvolať prejavy alergickej nádchy a astmy. Ťažkosti môžu mať aj ľudia s chladovou alergiou alebo tí, ktorí sú citliví na hluk,“ opisuje MUDr. Hrubišková.
 
Nesprávne používanie klimatizácie ohrozuje ľudí s chronickými chorobami ale aj fajčiarov

Ochorením súvisiacim s používaním klimatizácie sú ohrození najmä ľudia s chronickými ochoreniami kardiovaskulárneho alebo dýchacieho systému, ale aj pacienti s reumatologickým či nervovosvalovým ochorením. „Na ochorenie sú náchylní viac aj ľudia, ktorí majú zníženú obranyschopnosť organizmu, takisto deti s vyvíjajúcim sa imunitným systémom, pacienti po operáciách a v rekonvalescencii chorôb, fajčiari či ľudia vo vysokom veku,“ hovorí MUDr. Katarína Hrubišková, lekárka V. internej kliniky LF UK a UNB.

Príznaky ochorenia

Na suchý a studený priestor môže sliznica dýchacieho traktu zareagovať opuchom a vysychaním hlienovej vrstvy, ktorá ju na povrchu chráni. Sliznica sa tak stáva menej odolná voči baktériám a vírusom nachádzajúcim sa bežne vo vzduchu. „V dôsledku pobytu v nesprávne klimatizovanej miestnosti sa môžu prejaviť pocity suchosti v očiach, nose, škrabanie v hrdle, sťažené prehĺtanie, pocit tlaku v dutinách či zaľahnutie v ušiach. Ak na oslabenú sliznicu „sadne“ infekcia, pridružuje sa zvýšená teplota, kašeľ, nádcha, zahlienenie a ďalšie „chrípkové“ príznaky,“ uzatvára MUDr. Katarína Hrubišková.