Naši odborníci radia, ako byť pripravení, aby nás letné horúčavy neprekvapili

Hoci prázdniny sa žiakom začali len pred pár dňami, horúčavy na Slovensko zavítali už o niečo dávnejšie. V Univerzitnej nemocnici Bratislava, najväčšej nemocnici na Slovensku, liečia pacientov špičkoví odborníci, ponúkame preto praktické rady od niekoľkých z nich.

Alfou a omegou je pitný režim

Vysoké teploty predstavujú pre organizmus záťaž. Výdaj tekutín a minerálov by mal byť preto adekvátne kompenzovaný.

„Vystavenie organizmu vysokým teplotám môže viesť aj u zdravých jedincov k pocitom únavy, malátnosti či k poklesu výkonnosti, dehydratácii, úpalu a prehriatiu organizmu,“ hovorí MUDr. Elena Lazarová, MPH, primárka Oddelenia nemocničnej hygieny a epidemiológie Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Iné množstvo vody napríklad pre baníka, iné pre človeka v klimatizovanej kancelárii

Fyzicky pracujúci baník v hĺbkovej bani s vysokou teplotou by mal mať príjem tekutín omnoho väčší, ako býva zvykom. V jeho prípade môže vypiť za deň pokojne aj päť litrov vody.
Človek, ktorý trávi väčšinu dňa v klimatizovaných priestoroch, potrebuje menej vody v porovnaní s fyzicky ťažko pracujúcim baníkom. Ak nejde o ľudí s vážnym obličkovým alebo srdcovým zlyhávaním, môže byť denný príjem vody dva až tri litre. V prípade zvýšeného pohybu na slnku aj viac.

Ľudia, ktorí majú problémy so srdcom, by mali byť opatrnejší

Riziko zdravotných komplikácii si v teplách nesú najmä ľudia s kardiovaskulárnymi ochoreniami, vysokým krvným tlakom, hormonálnymi ochoreniami, ľudia vo vyššom veku, ale aj deti a novorodenci. Ľudia, ktorí majú zdravotné problémy so srdcom, by v horúčavách mali chodiť na prechádzky, kým nie je extrémne horúco, ideálne medzi 5.00 a 7.00 h ráno alebo večer okolo 22.00 h.

„Tak pre zdravých ľudí, ako aj pre tých s ochoreniami je nevyhnutné zabezpečiť dostatok tekutín, minerálov, mať pokojový režim a zdržiavať sa v tieni. Vhodné sú ľahké jedlá a dostatok ovocia, zeleniny,“ dodáva MUDr. Elena Lazarová, MPH.

Treba myslieť aj na pokrývku hlavy a uprednostňovať svetlé oblečenie, ktoré lepšie odráža slnečné lúče. Pri pobyte v klimatizovaných priestoroch by nemali byť veľké rozdiely oproti vonkajšej teplote, maximálne 5 až 6 stupňov.

Na potrebný vitamín D postačí 15 minút na slnku

Slnečné lúče lákajú k vode, no netreba zabúdať pribaliť si do tašky opaľovací krém. Odborníčka odporúča ideálne s ochranným faktorom č. 25. Platí však klasické pravidlo, čím svetlejšia pokožka a typológia človeka, tým vyšší faktor treba použiť.

„Koža si pamätá a môže nám to aj po rokoch nepekne oplatiť. Sú ľudia, ktorí v mladosti podcenili natieranie sa krémom s ochranným faktorom, no a o dvadsať rokov prichádzajú do ambulancií s onkologickými ochoreniami kože, čomu mohli predísť,“ vysvetľuje Prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD., prednostka Dermatovenerologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava.

„Vitamín D zo Slnka prospieva zdraviu, na jeho absorbovanie však stačí 15 minút na slnku,“dodáva  Prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD.

Zvlášť opatrní by mali byť rodičia detí. Ratolesti by mali poriadne natierať. Spálenie pokožky v detstve môže byť aj po rokoch nebezpečné. „Mali by sme dávať pozor, aby sa deti nespálili. Najmä keď sedia a hrajú sa v pieskovisku napríklad. Vtedy je časté riziko spálenia chrbátika, koža dieťatka si to pamätá a ochorenie môže následkom takýchto spálení vypuknúť aj po dvadsiatich rokoch“, upozorňuje Prof. MUDr. Šimaljaková, PhD.

Pozor! Slnko opaľuje aj cez sklo auta

Ak človek šoféruje dlhé trasy, nemal by slnečné žiarenie podceňovať. Slnko má dosah na pokožku aj cez sklo auta. „Ak človeka čaká dlhšia trasa za volantom, mal by sa natrieť opaľovacím krémom, slnko ho zachytí aj cez sklo,“ hovorí Prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD.

Počet úrazov v lete rastie

Príchod letných mesiacov je citeľný aj na centrálnych príjmoch. Naši lekári a sestry robia maximum pre to, aby pacientom pomohli. Ošetrujú úrazy, ale aj pacientov, ktorí to prehnali s pobytom na slnku.

„Často ošetrujeme zlomeniny, odreniny či podvrtnutia členkov. Sú to zväčša úrazy po športových aktivitách ako korčuľovanie, jazda na bicykli, tenis či nehody na motorkách“hovorí MUDr. Darina Kukučková, zástupkyňa primára Centrálneho prijímacieho oddelenia Univerzitnej Nemocnice Bratislava na Kramároch.

„S príchodom letných mesiacov máme na centrálnych príjmoch aj nárast počtu  pacientov s prehriatím a dehydratáciou, ošetrujeme kolapsové stavy,“ dopĺňa MUDr. Dušan Holas, primár Centrálneho prijímacieho oddelenia Univerzitnej nemocnice Bratislava v Petržalke.    

„Evidujeme aj úrazy súvisiace s domácimi prácami, prácou v záhrade, často ošetrujeme ľudí po dopravnej nehode,“ uzatvára MUDr. Renáta Vandriaková, MPH, primárka Centrálneho prijímacieho oddelenia Univerzitnej nemocnice Bratislava v Ružinove.